Teraz už ideš na pódium suverénne?
Stres v zdravej forme mám aj dnes. Keď ho niekedy necítim, hovorím si, že niečo je zle.
Čiže rozhodnutie byť speváčkou bolo správnou cestou?
Pre mňa určite najprirodzenejšou, keďže ma spev vždy bavil zo všetkého, čomu som sa venovala, najviac. Okrem hudby aj varenie je aktivita, pri ktorej sa viem maximálne sústrediť a nemyslím na nič iné. Rada vymýšľam vlastné recepty a kombinujem rôzne chute, ktoré som vyskúšala počas cestovania po svete.
Avšak móda ma tiež veľmi zaujíma. Aj preto som študovala módny dizajn v Dánsku. Sem-tam premýšľam nad tým, že si kúpim šijací stroj a začnem zase šiť.
Potrebuješ spievať každý deň?
Nie.
Dnes si si už niečo zaspievala?
Nie. Len tak som si hmkala.
Keď si niekde v spoločnosti a poprosia ťa, aby si dala zo seba nejaký svoj hit, zaspievaš?
Závisí od situácie, ale všeobecne to nemám rada. Ak však viem, že dotyčného veľmi poteším, poviem si, že mne to neublíži, tak idem do toho.
Máš feeling, z ktorej skladby bude hit?
Vôbec nie. Skôr mám pocit, že nič nie je dosť dobré. V tomto sa prejavuje môj perfekcionizmus. Keby bolo na mne, žiaden song by ešte nevyšiel. Našťastie, mám okolo seba skvelých ľudí, ktorí majú ten správny feeling, a spoločne vyberieme, ktorý song pôjde do sveta.
Hovoríš, že si introvertka, no na strednej škole si predsa len nabrala odvahu a odišla si študovať do Dánska, neskôr si zas žila v Londýne. Ako je to možné?
Do Dánska som išla s najlepšou kamarátkou, takže sme si boli vzájomnou oporou aspoň prvý mesiac, kým sme sa udomácnili a prekonali napríklad aj jazykovú bariéru. Potom sme si štúdium už len užívali. Bolo to celkom iné ako u nás. Mali sme možnosť vybrať si predmety a aktivity, ktoré nás bavia, a venovali sme sa im celý semester. Učitelia nám boli zároveň aj kamarátmi. Keď som sa presťahovala do Londýna, prvý týždeň som bola ešte so sestrou a potom už len sama so sebou. Ale ani tam mi netrvalo dlho, kým som si našla „to svoje”.
Pamätám si jeden večer, keď som po práci zmeškala posledný autobus domov. Vtedy mi moja kolegyňa ponúkla, aby som prespala u nej. Poriadne som sa vytrápila. Bolo to prekročenie mojej komfortnej zóny. Jednak preto, že som vtedy ešte málo rozumela ľuďom, ktorí majú silný akcent, a ďalším dôvodom bola cudzia domácnosť, v ktorej som mala spať. Nakoniec sa akoby zlomila nejaká bariéra a stali sme sa veľmi dobrými kamarátkami. Bol to obohacujúci čas, ktorý ma už v devätnástke naučil, ako sa osamostatniť.
Dnes by si sa len tak zbalila a odišla by si žiť niekam do cudziny?
Určite áno, dokonca v poslednom čase nad tým pomerne často uvažujem, že by som odišla na pár mesiacov. Podľa mňa by som z toho vedela veľmi vyťažiť. Milujem napríklad v zahraničí pozorovať ľudí, je to pre mňa inšpiratívne.
Dnes by si sa len tak zbalila a odišla by si žiť niekam do cudziny?
Určite áno, dokonca v poslednom čase nad tým pomerne často uvažujem, že by som odišla na pár mesiacov. Podľa mňa by som z toho vedela veľmi vyťažiť. Milujem napríklad v zahraničí pozorovať ľudí, je to pre mňa inšpiratívne.
Ktoré destinácie sú teda v hre?
Londýn, ale ten už teda poznám. Alebo skôr New York či Paríž. Do roka, dvoch by som to chcela zrealizovať.
Pôjdeš sama?
Určite áno. Ešte nikdy som nešla na dovolenku sama. Kým sa mi však podarí zrealizovať niekoľkomesačnú cestu, o ktorej som pred chvíľou hovorila, dovtedy odídem aspoň na týždeň niekam sama. Veľmi to chcem vyskúšať. Byť len tak s knihou, prípadne perom, so zošitom a písať si, čo mi napadne.
Možno tam napíšem aj nejaké nové texty. Sama som zvedavá, čo mi to dá, keď si urobím program presne podľa seba. Veď už aj cestovanie vo dvojici je o kompromisoch, a tak nebudem musieť urobiť žiaden kompromis. Teším sa na to.
Keď si s tým prišla domov, čo na to Filip?
Chcem to urobiť pre seba, takže to nie je vec, na ktorú by som sa pýtala. (dvojica sa už rozišla pozn. red.)
A na záver ešte jedna otázka, keďže o pár dní bude z teba čerstvá tridsiatnička. Ako to vnímaš? (rozhovor s Emmou prebehol ešte pred oslavou - pozn.redakcie)
Teším sa na to. Nikdy som otázku veku veľmi neriešila, ale cítim sa výborne. Ani to neviem poriadne vysvetliť. Konečne som mentálne v súlade s vekom. Stále som sa totiž cítila staršie.
Skrátka je mi čím ďalej, tým lepšie. Taktiež všetci moji známi, čo už majú po tridsiatke, tvrdia, že je to ten najlepší čas. Takže ja aj moje hydratačné séra sme ready (smiech).
